Bunka pre súčasnú kultúru

Bunka pre súčasnú kultúru vytvára platformu pre široké spektrum rôznych foriem súčasnej kultúry. V programe dostávajú priestor výstavy, workshopy, koncerty, performancie, audiovizuálne prezentácie- filmové a videoartové projekcie, ktoré obohacujú miestne kultúrne dianie o nové hodnoty.

Autor: Bunka

Bunka má byť zázemím pre dlhotrvajúci výskum. Dôležitejšie je však hľadanie identity mesta: selekcia toho, čo je pre lokalitu charakteristické, vyhľadávanie a prepojenie zmysluplných kultúrnych aktivít, využitie a prispenie k ich potenciálu, kreatívna nadstavba. V súvislosti s touto stratégiou sa špecifické miesto stáva špecifickým mestom – „site specific“ konvertuje na „city specific.

Bunka pre súčasnú kultúru je od roku 2010 spoločným projektom zaujímavej zostavy generačne spriaznených a autorsky rôzne profilovaných aktérov zoskupených v občianskom združení tab_lab: Daniela Didu- iniciátora projektu (absolvent Ateliéru IN, VŠVU), Juraja Gábora (absolvent Ateliéru priestorových komunikácií, VŠVU), Ľudmily Horňákovej (absolventka Ateliéru IN, VŠVU), Márie Trnovskej (absolventky Fakulty architektúry STU) a Martiny Kalusovej (absolventka Fakulty architektúry, STU). Na terminologické uchopenie charakteru ich aktivít pomocou jazyka „sveta umenia“[1] sa núkajú pojmy ako public art, kooperatívne / sociálne / komunitné umenie, sociálne intervencie či umelecký aktivizmus. Základnou stavebnou jednotkou koncepcie Bunky sa stal mobilný kontajner- unimobunka, ktorú si aktéri svojpomocne upravili, podľa kreatívnych prístupov DIY (do it yourself). Súčasným fyzickým rámcom nomádskej existencie Bunky je mestský  priestor Nitry. Dôvodom tejto lokalizácie je predovšetkým dôkladné poznanie vybraného urbánneho teritória s jeho miestnym kultúrno-spoločenským kontextom, čo je pre úspešné pôsobenie Bunky podstatné a tvorí jedno zo základných vymedzení charakteru jej činností: „Projekt Bunky je strategický, v tom zmysle, že chce byť dlhodobo v priestore jedného mesta. Jeho taktika spočíva v podpore lokálneho potenciálu na konkrétnom mieste – to čo prirodzene rastie a vyvíja sa. Svojou aktivitou pomôže, aby to ďalej fungovalo a zlepšovalo sa.“[2] Dôležitým inšpiračným zdrojom „symbiózy“ s prostredím, sú pre Bunku teórie a aktivity P. Arlta a jeho využitie „taktického urbanizmu“. V rámci neho vyrastajú projekty participačného charakteru z dôkladného poznania daných pomerov, nadväzujú na lokálnu situáciu a podporujú už existujúce miestne iniciatívy.[3] Príkladom uplatnenia tejto teoretickej taktiky v praxi sú dva uplynulé ročníky spolupráce Bunky s podujatím Divadelná Nitra, počas ktorých mali divadelné súbory možnosť prezentovať svoje prestavenia v inscenačne alternatívnom priestore kontajnera a jeho okolia. To im umožnilo ešte viac sa priblížiť divákom, a to najmä tým náhodným.

[1] Artworld – pojem, ktorý sa objavil v americkej teórii umenia v 60. rokoch, ako odpoveď na otázku čo robí umeleckým dielom predmet či jav, ktorý sa fyzicky vnímateľnými vlastnosťami neodlišuje od bežného predmetu či javu.

[2] Slová Juraja Gábora, ktoré zazneli počas spoločného rozhovoru s autormi textu 1.12. 2012.

[3] ARLT, Peter: Taktičtější urbanizmus: taktické město. In ERA 21. č 6/2010 s.59-61.

Kontakt: www.projektbunka.sk

ZPĚT NA VÝPIS ČLÁNKŮ

PŘIPOJTE SE K NÁM